PRE AUTOROV

Ponuka na publikovanie v časopise

Stredoeurópske pohľady (roč. 5, č. 2/2023)

Tematické zameranie: Antisemitizmus v umení a médiách krajín V4

Zaslanie stručného abstraktu (max. 150 slov/1 odsek): do 30. júna 2023
Zaslanie štúdií do 31. augusta 2023

E-mail: ceviews2020@gmail.com
Zostavovatelia čísla: prof. PhDr. Miloš Zelenka, DrSc. – doc. PhDr. Zuzana Vargová, PhD. – Mgr. Michal Krauter

Redakcia časopisu vypisuje tematickú výzvu na monotematické číslo Stredoeurópskych pohľadov Antisemitizmus v umení a médiách krajín V4 (č. 2/2023), ktoré v nadväznosti na aktuálny výskum stereotypov v teoretickej reflexii kľúčových pojmov a foriem antisemitizmu a aj v literatúre krajín V4 budú tematicky zamerané na výskum súčasnej prezentácie antisemitských mentálnych stereotypov v priestore umeleckých a literárnych diel (najmä mentálne stereotypy v podobe dialógov a monológov fiktívnych literárnych postáv, prípadne narátora), médií i internetových diskusií, ktoré tento diskurz tematizujú. Jednotlivé štúdie by mali byť venované interpretácii elementov antisemitského diskurzu ako javu lingvoštylistického, ikonického, naratívneho i diskurzívneho v jeho rétoricko-persuazívnej rovine, komplexne imagologického v širokej komparatistickej perspektíve. Aj keď je v popredí reflexia antisemitizmu v umeleckej a mediálnej sfére, mimo pozornosti by nemal zostať ani interdisciplinárny podtext, odkazujúci k širšej, sociologicko-historickej perspektíve poznania. V nej býva antisemitizmus pertraktovaný ako mocenský nástroj útlaku páchanom na etnickej alebo náboženskej menšine, a to ako formou organizovaného, tak prostredníctvom náhodného kolektívneho násilia. Cieľom takto zameraných príspevkov je sformulovať, či a ako sa oproti 19. a 20. storočiu premenil v súčasnosti prezentovaný mentálny stereotyp obrazu Žida, jeho aktuálnej reprezentácie. Ide o to, ako je domnelý „pansemitizmus“ jazykovo pomenovaný, akú ikonickú formu tento obraz získava, aké vlastnosti, činy a príbehy sú mytologické a atributívne a ako vyzerá konceptuálny diskurz, napr. v podobe „návrhov“ na „efektívne“ riešenia, čo predstavuje tzv. tradičný antisemitský (bohovražda, rituálna vražda, zodpovednosť za katastrofy, pohŕdanie kresťanskými symbolmi a pod.) či moderný inovovaný mýtus (napr. údajné židovské zveličovanie holokaustu ako nástroja politickej moci).

Príspevky môžu analyzovať jednotlivé typy a formy antisemitizmu (napr. antisemitizmus náboženský, ekonomizujúci, nacionalistický, rasistický, politizujúci, historizujúci, globálny) vrátane zobrazenia problematiky slovesného šoa ako najradikálnejšieho výrazu antisemitizmu. Redakcia zároveň upozorňuje na dôležitosť mapovania heterogénneho mediálneho priestoru ovplyvňujúceho spoločenské vedomie najmä v 19. a 20. storočí, t. j. na verbálno-ikonické prejavy skrytej aj explicitne manifestovanej antisemitskej propagandy, či už v dennej tlači, v reklamných a politických letákoch, v dobových pamfletoch, alebo vo výrokoch slávnych osobností, tak aj v internetových diskusiách na sociálnych sieťach. Špecifickú oblasť tu tvorí napr. politická propaganda počas druhej svetovej vojny, ktorá negatívne formovala prezentáciu a spoločenskú mienku o tejto minorite a ktorá veľakrát viedla až k stigmatizácii. Nie náhodou práve formy verbálno-ikonickej typizácie prostredníctvom karikatúrne deformovaného obrazu ľudského tela smerovali ku kanonizácii emotívne pôsobiacich židovských stereotypov. Za podobne aktuálnu a pre výskumné zameranie prínosnú možno považovať analýzu sociologicko-estetickej reflexie židovského antisemitizmu v hraných filmoch, najmä v tzv. „zlatých“ šesťdesiatych rokoch českej a slovenskej kinematografie minulého storočia. Práve tieto filmy reagujúce na tzv. druhú povojnovú vlnu v českej a slovenskej kultúre, ktorá zobrazovala prejavy antisemitizmu v protektorátnej atmosfére či v realite slovenského štátu, či už prostredníctvom tematiky arizácie, holokaustu alebo núteného vysídlenia, patrili pre svoje varovné memento k umelecky najhodnotnejším a recepčne najúčinnejším v dejinách domácej kinematografie.

Monotematické číslo vychádza z výskumnej orientácie Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre sústredenej na štúdium medzikultúrnej stredoeurópskej komunikácie, v ktorej židovský element predstavuje relevantnú imagotypnú štruktúru. Tento zástupný symbolický archetyp strednej Európy stelesňuje dejiny tohto kultúrneho areálu, v ktorom židovský tragický osud všeobecne odráža psychickú traumu stredoeurópskeho intelektuála, vykoreneného zo svojej „rodnej“ pôdy. Z tohto dôvodu môžu jednotlivé príspevky reflektovať sémantické rozpätie (antisemitizmus, antijudaizmus, šoa a pod.) či terminologické prekrytie a vrstvenie metonymickej príbuznosti komplementárne prepojených fenoménov židovstva a stredoeurópanstva, pretože spisovatelia židovského pôvodu žijúci v strednej Európe, ako F. Kafka, B. Schulz, I. Bashevicz, E. Canetti, G. Konrad, S. Márai atď., boli veľakrát označovaní ako „stredoeurópski“ spisovatelia. Z tejto skutočnosti vyplýva poznanie, že umelecká reflexia strednej Európy je prepojená mentálnym obrazom židovského osudu a aj s prejavmi antisemitizmu. Najrôznejšie predstavy o strednej Európe ako o imaginárnom, resp. duchovnom priestore vždy obligatórne dopĺňala historická skutočnosť reagujúca na rozličné formy etnického a rasového nacionalizmu, ktorý bol motivovaný strachom o národnú existenciu či obavou z územných strát. Nie náhodou napr. literárna tematika holokaustu či šoa tvorila jeden z fundamentálnych archetypov stredoeurópskej medziliterárnej komunikácie, ktorá v tvorbe A. Lustiga, L. Fuksa, J. Andrzejewského, R. Jašíka, I. Kertésza atď. priniesla svoj ľudský rozmer a stala sa, ako upozornil český teoretik J. Kroutvor, dôvodom k plaču či v šťastnejšom prípade k anekdote. Práve mentálny stereotyp antisemitizmu sa často odrážal v jazykovej, kompozičnej a tematickej štruktúre, t. j. napr. pri prezentácii postavy, prostredia, atmosféry, vo výrazových prostriedkoch alebo v rozvíjaní fabulačného a sujetového plánu.

Predkladané príspevky, ktorých tematicko-metodologický rámec sa tu pre potenciálnych autorov pokúšame fakultatívne naznačiť, teda môžu zároveň študovať intersemiotické a medzidruhové transfery jednotlivých stereotypov, ich migráciu z textu do textu v podobe špeciálnych identifikačných prvkov, ktoré v adaptačnom reťazci smerujú buď ku kanonizácii, alebo k radikálnej premene antisemitských prejavov. Redakcia, ktorá si vyhradzuje právo na redakčnú a jazykovú úpravu textu, prijíma doteraz nepublikované príspevky metodologickej povahy (globálne vystihujúce danú problematiku), literárnoteoretické a literárnohistorické (založené na heuristickej báze a na pôvodnom empirickom materiáli). Môžu byť akceptované aj správy, dokumenty a recenzie tematicky korešpondujúce so zameraním monotematického čísla. Redakcia prijíma abstrakty príspevkov do 30. 6. 2023 (max. 150 slov/1 odsek). Príspevky je možné publikovať v jazykoch krajín V4 (slovenčina, čeština, poľština a maďarčina), v angličtine, a, po dohode s editormi, aj v iných svetových jazykoch, a to vo formálnej úprave platnej pre časopis Stredoeurópske pohľady. Vybraní/é autori/ky budú na základe nezávislého a úspešne zavŕšeného recenzného konania informovaní/é redakciou o prijatí príspevku do 30. 9. 2023. Predpokladané vydanie čísla je december 2023.