Ponuka na publikovanie v časopise
Stredoeurópske pohľady (roč. 8, č. 1/2026)
Tematické zameranie: Česká a slovenská literatúra a film s vojnovou tematikou
Zaslanie štúdií: 31. januára 2026
E-mail: ceviews2020@gmail.com
Zostavovatelia čísla: prof. PhDr. Miloš Zelenka, DrSc., doc. Mgr. art. Štefan Timko, PhD., Mgr. Lukáš Jiskra
Súčasťou tematického čísla s názvom Česká a slovenská literatúra a film s vojnovou tematikou budú štúdie, ktoré odznejú v rámci medzinárodnej konferencie s rovnomenným názvom na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre 2. októbra 2025. Organizátorom konferencie je Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre a Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici v spolupráci s Českým centrom v Bratislave a Veľvyslanectvom ČR v Bratislave. Štúdie sa zameriavajú na slovesnú a filmovú prezentáciu vojny najmä v literatúre a filme stredoeurópskeho priestoru. Všímajú si ikonickú, indexovú i symbolickú prítomnosť vojnových motívov vo fiktívnych i non-fiktívnych útvaroch (vrátane literatúry a dokumentárneho filmu), nevynechávajú ani médiá strategickej komunikácie. Pozornosť venujú najmä udalostiam dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia, tiež rôznym podobám súčasných konfliktov, napr. rusko-ukrajinského, izraelsko-palestínskeho, arménsko-azerbajdžanského atď.
Netreba tu zdôrazňovať, že európska a svetová literatúra je od samého začiatku spätá s vojnou alebo s násilným súperením jednotlivcov a národov o trvalú moc nad tými „slabšími“. Dokazujú to známe ukážky zo starovekej literatúry, kde Gilgameš i Achilles túžia po nesmrteľnosti viac ako po spravodlivosti, a to vedie k zabíjaniu a k násilnému presadzovaniu večne platných „vyšších“ ideí. Nesmrteľnosť sa teda vždy dosahuje prekonaním či smrťou súpera. Ak Gilgameš pochopí existenciálnu obmedzenosť hrdinskej epiky založenej na adorácii večnosti („spiaci a mŕtvi, ako sú si podobní / Nie je smrť zobrazená v obidvoch tvárach?“) i Achilles dospieva v dialógu s Odysseom k poznaniu, že „lenivec neunikne smrti, ani muž, ktorý vykonal mnoho“. Literatúra, samozrejme, nemá zo svojej podstaty na rozdiel od politikov nástroje, ako tieto konflikty diplomaticky či ekonomicky riešiť. Zdanlivá podriadenosť estetického faktoru sociálnym, morálnym a psychologickým aspektom v reflexii literárneho zobrazenia vojnových konfliktov tu nehrá zásadnú úlohu. Literatúra je však viac než ako reflexia historikov o faktoch, príčinách a následkoch: jej skutočnou úlohou zostáva odhalenie, ako jednotlivci a národy vďaka svojej autentickej skúsenosti prežívajú pochybnú „slávu“ vojny, utrpenia, bezmocnosť, nenávisť, ale aj priateľstvo a bratstvo. Z tohto pohľadu umelecké reflexie vojny sa väčšinou stávajú antimilitaristickou literatúrou, burcujúcim protestom proti akémukoľvek násiliu.
Súčasné literárnovedné koncepty sa snažia o pochopenie ideologémov vojny prostredníctvom kultúrnych štúdií, imagologických sond alebo naratologických prístupov v multidimenzionálnej perspektíve, ktorú môžeme dekonštruovať na štyri komplementárne prepojené sféry skúmania: prvá analyzuje literárne uchopenie vojnového diskurzu, ktorý konfrontuje s inými, veľakrát odlišnými diskurzami ako existenciálny stret ideologických predstáv o vojne ako takej. Druhá línia výskumu sociologicky charakterizuje literárne reprezentácie vojen, do ktorých je zasadená individualizovaná perspektíva, napríklad rozsiahlych epických románov zobrazujúcich typizovaný osud jednotlivca v kontraste s širšími historickými, sociálnymi a politickými súvislosťami vojny. Tretí smer sa sústreďuje na kultúrny kontext umeleckého zobrazenia vojny, napr. na význam tráum v literatúre, ktoré sú veľakrát spojené s toposom domova a jeho straty. Domov totiž konštruuje identitu jedinca, jeho vzťah k sebe samému a k druhým poznamenaný osamelosťou, strachom, nedôverou alebo osobnostným vykorenením. Štvrtá oblasť mapuje, a to s rôznym časovým odstupom, konštituovanie historickej pamäte o vojne, ktorú metaforicky zastupuje premenlivá a subjektívna spomienka jednotlivca či konkrétnej komunity s esteticko-axiologickým rozmerom.
Redakcia časopisu si vyhradzuje právo na redakčnú a jazykovú úpravu textu, prijíma doteraz nepublikované príspevky metodologickej povahy. Môžu byť akceptované aj správy, dokumenty a recenzie tematicky korešpondujúce so zameraním monotematického čísla. Príspevky je možné publikovať v jazykoch krajín V4 (slovenčina, čeština, poľština a maďarčina), v angličtine, a, po dohode s editormi, aj v iných svetových jazykoch, a to vo formálnej úprave platnej pre časopis Stredoeurópske pohľady (šablóna príspevku). Vybraní/é autori/ky budú na základe nezávislého a úspešne zavŕšeného recenzného konania informovaní/é redakciou o prijatí príspevku. Predpokladané vydanie čísla je v júli 2026.
Pokyny na formálnu úpravu článkov
Pokyny pre spracovanie článku:
- rozsah recenzovaných štúdií je 7 – 12 strán s prílohami a literatúrou
- príspevky prijímame v slovenskom, českom, maďarskom, poľskom a anglickom jazyku
- typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie: násobky 1,15, zarovnanie do bloku, všetky okraje 2,5 cm
- názov a abstrakt v anglickom jazyku, veľkosť písma 12, rozsah 350 – 600 znakov vrátane medzier)
- kľúčové slová v anglickom jazyku (3 – 5)
- summary v anglickom jazyku, rozsah 800 – 1 000 znakov (vrátane medzier)
- abecedný zoznam použitej literatúry podľa platnej bibliografickej normy uvádzajte na konci textu (obsahuje len práce citované v príspevku)
Šablónu príspevku nájdete TU
Redakcia prijíma po dohode aj iné nerecenzované príspevky, ktoré môžu byť publikované v sekcii “Recenzie” alebo “Rozhľady”.
Odporúčaný materiál: Pravidlá písania a úpravy písomností
Verzia určená pre editorov
vo formáte MS Word 6.0/95 a vyššie, vypracovanú podľa šablóny
Verzia určená pre recenzentov
vo formáte .pdf pomenovaná podľa názvu článku. Táto verzia nesmie obsahovať údaje o autorovi/autoroch (meno, priezvisko, informáciu o pracovisku).
Zaslaním príspevku do redakcie autor zároveň prehlasuje, že sa oboznámil s obsahom Etického kódexu a vyjadruje súhlas s jeho plnením.
Za spoluprácu Vám veľmi pekne ďakujeme!
